Quantumrun

OBRÁZOK PRE OBRÁZOK:

iStock

Ofenzívne vládne hackovanie: Nový druh digitálnej vojny

Vlády posúvajú vojnu proti počítačovej kriminalite o krok ďalej, ale čo to znamená pre občianske slobody?

Autor:
meno autora
Predvídavosť Quantumrun
Novembra 15, 2023

Súhrn prehľadu

Vlády čoraz viac využívajú útočné hackerské opatrenia na boj proti počítačovej kriminalite, ako je distribúcia škodlivého softvéru a zneužívanie zraniteľných miest. Hoci sú tieto stratégie účinné v boji proti hrozbám, ako je terorizmus, vyvolávajú etické a právne obavy, čím ohrozujú občianske slobody a súkromie jednotlivcov. Ekonomické dôsledky zahŕňajú narúšanie digitálnej dôvery a zvýšené náklady na bezpečnosť podnikov spolu s vznikajúcimi „pretekami v kybernetickom zbrojení“, ktoré by mohli stimulovať rast pracovných miest v špecializovaných sektoroch, ale zhoršiť medzinárodné napätie. Tento posun smerom k útočnej kybernetickej taktike odhaľuje komplexnú situáciu, ktorá vyvažuje potreby národnej bezpečnosti s potenciálnym porušovaním občianskych slobôd, ekonomickými dopadmi a diplomatickými vzťahmi.

Kontext urážlivého vládneho hackerstva

Pokusy o oslabenie šifrovania, či už prostredníctvom politiky, legislatívy alebo neformálnych prostriedkov, potenciálne ohrozujú bezpečnosť technologických zariadení pre všetkých používateľov. Vládni zástupcovia môžu kopírovať, mazať alebo poškodzovať údaje a v extrémnych prípadoch vytvárať a distribuovať malvér na vyšetrenie potenciálnych kybernetických zločinov. Tieto taktiky sú viditeľné na celom svete a vedú k zníženiu bezpečnosti.

Rôzne formy týchto vládou riadených narušení bezpečnosti zahŕňajú štátom sponzorovaný malvér, ktorý autoritárske štáty zvyčajne používajú na potlačenie nesúhlasu, hromadenie alebo zneužívanie zraniteľných miest na vyšetrovacie alebo útočné účely, propagovanie zadných vrátok kryptomien na podkopanie šifrovania a zákerné hackovanie. Aj keď tieto stratégie môžu niekedy slúžiť cieľom orgánov činných v trestnom konaní a spravodajských služieb, často neúmyselne ohrozujú bezpečnosť a súkromie nevinných používateľov.

Vlády prechádzajú na ofenzívnejšie stratégie boja proti počítačovej kriminalite. Singapurské ministerstvo obrany aktívne verbuje etických hackerov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť, aby identifikovali kritické slabiny v jeho vládnych a infraštruktúrnych sieťach. V USA domáce orgány činné v trestnom konaní aktívne prenikajú do digitálnych domén, ako je napríklad získavanie kryptomien pre obete ransomvéru, pričom pozoruhodným príkladom je útok Colonial Pipeline z roku 2021.

Medzitým v reakcii na porušenie údajov Medibank v roku 2022, ktoré odhalilo osobné informácie miliónov ľudí, austrálska vláda vyhlásila proaktívny postoj proti kyberzločincom. Minister pre kybernetickú bezpečnosť oznámil vytvorenie pracovnej skupiny s mandátom „hacknúť hackerov“.

Rušivý vplyv

Ofenzívny vládny hacking môže slúžiť ako silný nástroj pri udržiavaní národnej bezpečnosti. Infiltráciou a narušením škodlivých sietí môžu vlády zabrániť alebo zmierniť hrozby, ako sú tie, ktoré súvisia s terorizmom alebo organizovaným zločinom. V čoraz viac prepojenom svete sa takéto stratégie môžu stať neoddeliteľnou súčasťou obranných mechanizmov krajiny, ktoré sa čoraz viac presúvajú online.

Ofenzívny hacking však predstavuje aj značné riziko pre občianske slobody a osobné súkromie. Štátom sponzorované hackerské snahy môžu presahovať ich pôvodné ciele a neúmyselne ovplyvniť tretie strany. Okrem toho existuje riziko, že tieto schopnosti by mohli byť zneužité, čo by viedlo k neoprávnenému sledovaniu a zasahovaniu do života bežných občanov. V dôsledku toho je nevyhnutné vytvoriť komplexné právne a etické rámce na riadenie týchto činností, pričom sa zabezpečí, že sa budú vykonávať zodpovedne, transparentne a budú podliehať náležitému dohľadu.

Napokon, útočný vládny hacking má ekonomické dôsledky. Odhalenie vládou podporovaného hackerstva môže podkopať dôveru v digitálnu infraštruktúru a služby. Ak spotrebitelia alebo podniky stratia dôveru v bezpečnosť svojich údajov, môže to ovplyvniť rast a inovácie digitálnej ekonomiky. Hackovanie podporované štátom môže tiež viesť k pretekom v zbrojení v oblasti kybernetických schopností, pričom štáty výrazne investujú do útočných a obranných kybernetických technológií. Tento trend by mohol stimulovať rast pracovných miest v oblasti AI a strojového učenia, etického hackingu a riešení kybernetického šifrovania.

Dôsledky útočného vládneho hackingu

Širšie dôsledky útočného vládneho hackingu môžu zahŕňať:

Vlády vymenúvajú konkrétne agentúry na boj proti počítačovej kriminalite a vyvíjajú stratégie na ochranu základných infraštruktúr.
Nárast atmosféry „štátu dohľadu“, vďaka čomu sa občania necítia bezpečne a spôsobujú rozsiahlu nedôveru vlád.
Podniky, ktoré znášajú zvýšené náklady spojené s modernizovanými bezpečnostnými opatreniami na ochranu svojich údajov nielen pred zločincami, ale aj pred vládnymi zásahmi.
Diplomatické napätie, ak by tieto akcie mohli byť vnímané ako akt agresie, čo by viedlo k potenciálnemu napätiu v medzinárodných vzťahoch.
Stupňujúce sa „preteky v kybernetickom zbrojení“ medzi krajinami a dokonca aj medzi vládnymi agentúrami a kriminálnymi subjektmi, čo vedie k šíreniu pokročilejších a potenciálne ničivých kybernetických zbraní.
Normalizácia hackerskej kultúry v spoločnosti s dlhodobými dôsledkami pre spoločenské postoje k súkromiu, bezpečnosti a tomu, čo sa považuje za legálne digitálne aktivity.
Zneužívanie hackerských právomocí na politické zisky. Nekontrolovane by sa tieto taktiky mohli použiť na potlačenie nesúhlasu, kontrolu informácií alebo manipuláciu s verejnou mienkou, čo by mohlo mať dlhodobé dôsledky na stav demokracie v krajine.